Chlamýdie
Chlamýdie sú v súčasnosti pokladané za jednu z najrozšírenejších pohlavne prenosných ochorení. Chlamýdiovou infekciou sa človek môže nakaziť pri vaginálnom, análnom, niekedy aj pri orálnom pohlavnom styku s nakazenou osobou. Je to choroba mladých ľudí, ktorí majú veľa sexuálnych partnerov, alebo ich veľmi často menia. Pri takej veľkej frekvencii striedania sexuálnych partnerov je pochopiteľné, že sa partneri dobre nepoznajú a teda nevedia ani svoj zdravotný stav. Táto skutočnosť vyhovuje chorobe, aby sa nerušene šírila ďalej.
Pôvodcom toho ochorenia je baktéria Chlamydia trachomatis, ktorá je známa už od roku 1910, kedy bola po prvýkrát diagnostikovaná. Pritom chlamýdiová infekcia už znepríjemňovala život ľuďom v starovekom Egypte. Zaujímavosťou je, že až v posledných 15. rokoch sa chlamýdiová infekcia spája s pohlavným stykom a začala sa radiť medzi sexuálne prenosné ochorenia. Baktéria chlamýdiovej infekcie bez bunky hostiteľa nie je schopná prežiť, preto touto infekciou sa nemožno nakaziť napríklad na verejných toaletách.
Prejavy chlamýdiovej infekcie
V priemere u 3. až 4. % nakazených žien chlamýdiovou infekciou priebeh ochorenia prebieha bez väčších symptómov, ktorými by na seba upozornila. Na rozdiel od väčšiny mužov, kde sa už v začiatkoch symptómy ochorenia objavia. Inkubačná doba ochorenia je 1 až 3 týždne po vniknutí choroboplodných baktérií do organizmu.
Medzi tieto symptómy patrí:
U mužov:
- Pálenie pri močení
- Číry výtok z penisu
- Bolesť v semenníkoch
U žien:
- Abnormálny výtok z pošvy
- Krvácanie z pošvy medzi menštruáciami
- Bolesť alebo tlak v podbrušku
- Pálenie a svrbenie pri močení
- Časté nutkanie na močenie
- Bolesť počas pohlavného styku
- Krvácanie po pohlavnom styku
U žien neliečená chlamýdiová infekcia často vedie k uretrálnym (močovým) problémom. Kolónie chlamýdiových buniek menia epitel (zhluk buniek) vo vagíne, čo je preukázateľné cytologickým vyšetrením. Chlamýdiová infekcia môže postupovať ďalej a vyvolať zápal vajíčkovodov a vaječníkov. Ich postihnutie sa prejaví vysokou horúčkou, zvýšenými hodnotami leukocytov (bielych krviniek) v krvi a zvýšenou sedimentáciou červených krviniek. Infekcia, ktorá prešla až na vajíčkovody je často príčinou ich zúženia a následnému vzniku sterility u žien. Ak je tehotná žena nakazená chlamýdiovou infekciou, veľa tehotenstiev končí spontánnym potratom. Pokiaľ sú v období pôrodu v krčku maternice preukázateľné chlamýdie, tak sa infikuje pri vaginálnom pôrode 60 až 70% novorodencov. Chlamýdiová infekcia prispieva aj k predčasnému odtoku plodovej vody, dokonca až 6 týždňov pred stanoveným termínom pôrodu. Novorodenci často trpia zápalom očí a očná profylaxia (liečba zameraná na prevenciu ochorenia) je dlhodobo neúčinná, lebo kolónie chlamýdií osídlili nosohltan, priedušky a črevo. Z tohto dôvodu detičky zle prosperujú, majú zažívacie problémy a sú menšie ako zdravý novorodenci.
Diagnostika chlamýdiovej infekcie
Z dôvodu, že ochorenie prebieha bez väčších symptómov ja diagnostika chlamýdiovej infekcie pomerne náročná. Najjednoduchším a najpresnejším spôsobom diagnostiky chlamýdií u ženy je laboratórny test zo vzorky vaginálneho výtoku poslaného v špeciálnom transportnom médiu. Diagnózu je teda možné potvrdiť priamym preukázaním pôvodcu tohto ochorenia. Odber vzorky vaginálneho výtoku mnohé ženy môžu pociťovať bolestivo, pretože sa špeciálnou štetôčkou lekár musí dostať pomerne hlboko do cervixu (krčku maternice) klik na pohlavnú sústavu. Protilátky proti chlamýdiám sa dajú diagnostikovať aj zo vzorky krvi, ktorú vám lekár môže odobrať na serologické vyšetrenie.
Liečba chlamýdiovej infekcie
Chlamýdiová infekcia sa najčastejšie lieči podávaním antibiotík. V akútnych prípadoch sú antibiotiká podávané injekčnou formou priamo do žily. Aby liečba bola úspešná je potrebné liečiť súčasne oboch (poprípade všetkých sexuálnych) partnerov. Liečba obyčajne trvá 10 dní a je potrebné zdržať sa pohlavného styku počas liečby. Ak je potvrdená infekcia len u jedného z partnerov, musí sa liečiť aj druhý partner, aj keď nemá infekciu a neobjavili sa uňho žiadne symptómy. Liečbu musia podstúpiť aj tehotné ženy alebo infikovaní novorodenci. Obyčajne, ak sa choroba vráti aj po liečbe znamená, že jeden z partnerov nedodržal pokyny liečby, alebo mal počas liečby pohlavný styk s inou nakazenou osobou. Liečba sa musí opakovať.
Použitá literatúra
- Gynekologie a porodnictví, Gerhard Martius, Meinert Breckwoldt, Albrecht Pfleidere a kolektív
- Zdravoveda pre ženy, Randon House