História antikoncepcie

Už od starovekých čias sa hlavne ženy snažili o to, aby sa vyhli neželanému tehotenstvu. Antikoncepcia si musela prejsť veľmi dlhú a náročnú cestu, aby dosiahla dnešnú úroveň. Dnes jej výhody využívame, aby sme si mohli naplánovať tehotenstvo a aj počet chcených, narodených detí.

Od krokodílieho trusu k plánovanému rodičovstvu

Asi najpoužívanejšou metódou v praveku boli pravdepodobne rôzne výplachy pošvy. Najčastejšou látkou, ktorú ženy pri výplachu používali bola citrónová šťava. Pravekí ľudia na zabránenie počatia tiež používali tzv. zábranné metódy. Nebolo to nič iné ako orálny alebo análny koitus (pohlavný styk). Problémom tejto civilizácie bolo hlavne to, že pohlavný styk si nedávali do súvislosti s tehotenstvom. V tejto dobe sa často používali rôzne zaklínadla, kúzla a šamanské rituály. Na svoje si prišli aj prírodní liečitelia. Prostriedky, čo používali občas zabránili počatiu, alebo vyvolali umelý potrat.

Prevratným objavom v zdokonaľovaní antikoncepcie a regulácii plodnosti bola skutočnosť, že pohlavný styk začali starovekí ľudia spájať s tehotenstvom. Ovplyvnení dostatočnou mierou povier a najrôznejších kúziel sa zabránenie tehotenstva zrejme uskutočňovalo metódou pokusu a omylu. Starovekí Egypťania začali používať pastu obsahujúcu krokodílí trus, ktorá slúžila ako mechanická zábrana pre spermie podobne ako dnešný pesar (vaginálny klobúčik). Mechanické druhy antikoncepcie.

Ak nebol krokodílí trus namiesto neho používali aj sloní trus. Mechanický charakter mali aj iné zmesi napríklad sa používal včelí med a uhličitan sodný. Okrem najrôznejších zmesí, ktoré si ženy vkladali po pošvy pred pohlavným stykom, ktorých účinnosť bola vyvolaná len zmenou kyslosti v pošve, sa ešte používali medené pesary. Arabské ženy používali granátové jablká, kamennú soľ a hliník. Dokonca existujú dohady, že olivový olej používala na zabránenie tehotenstva aj samotná kráľovná Kleopatra. O reguláciu plodnosti sa zaslúžil aj „kráľ“ antickej medicíny Hippokrates, ktorý dlhoročným pozorovaním zistil, že ženy trpiace nadváhou mali problémy s plodnosťou. Preto ženám, ktoré nechceli otehotnieť odporúčal, aby zvyšovali svoju hmotnosť. Taktiež ženám zavádzal do maternice rôzne predmety zo slonoviny, neskoršie z platiny, ktoré dokonca boli ozdobené diamantmi a slúžili hlavne ako mechanická zábrana pre spermie.

V období stredoveku istý Rhazes, často označovaný ako „král“ gynekológie prehlasoval, že ak žena nechce byť tehotná, tak by sa do maternice nemalo dostať mužské semeno. Bol propagátoromprerušovanej súlože (koitus interuptus), jednej z najpoužívanejších metód ochrany pred tehotenstvom, ktorá má aj v dnešných časoch pomerne veľký počet prívržencov. Taktiež v tých časoch lekári odporúčali, že ak sa spermie aj napriek opatreniam dostali do pošvy, žena mala ihneď vstať, začať nasilu kýchať, smrkať a hlasno kričať, čo vraj spôsobí, že semeno sa vypudí z rodidiel von. Ženy dokonca pili po tri dni vždy ráno jeden liter vody, v ktorej kováči chladili kliešte. V skutočnosti táto rada nie je až tak nezmyselná. Pri chladení kovu sa môže uvoľňovať malé množstvo olova, čo naozaj mohlo spôsobiť u ženy neplodnosť. Prirodzené druhy antikoncepcie.

S príchodom kresťanstva sa ako jediná možná metóda regulácie plodnosti odporúčala periodická sexuálna abstinencia. Zmeny nastali až koncom 16. storočia, keď anatóm Gabriele Fallopio objavil vlhký plátenný kondóm, do ktorého sa pridával zvláštny roztok proti infekcii. Ten však začali muži používať len ako ochranu pred syfilisom, a preto sa kondóm začal spájať s prostitúciou. Asi jeden z najznámejších užívateľov kondómu bol nepochybne Giovanni Giacomo Casanova. Japonci napríklad používali prostriedky vyrobené z kože, rohoviny alebo korytnačiny, ktoré vzhľadom na to, že boli pomerne tvrdé mali asi viacnásobné použitie. V Európe zase začali používať črevá z oviec, ktoré sa mechanicky spracúvali, mäkčili a sušili. Prirodzenou antikoncepciou v tých časoch bolo ajdojčenie, lebo hormón podporujúci produkciu mlieka, súčasne potláča ovuláciu (uvoľnenie vajíčka) a tým zabezpečoval akúsi ochranu pred oplodnením.

Prvé ochranné prostriedky určené pre ženy boli krčkové klobúčiky, ktoré v roku 1838 vyrobil Nemec Frederick Adolphe Wilde. Krčková forma bola z vosku a podľa nej sa výsledný tvar vyrábal z latexu, ktorý presne doliehal na krček maternice a vyberal sa len počas menštruácie. V roku 1882 nemecký lekár Hesse, vynašiel prostriedok podobný tomu, ktorý sa používa aj dnes a to gumený pesar, nazývaný v tých časoch ako „gumová prekážka pre spermie“. Mechanické druhy antikoncepcie.

V prvom desaťročí 20. storočia sa začali uskutočňovať prvé experimenty s tým, či možno ovulácii zabrániť podaním určitej dávky hormónov. Zásluhu na tom mal hlavne rakúsky fyziológ Ludwig Haberland. V tých časoch však mali veľmi veľké problémy so získaním potrebného množstva hormónov. Na 12 mg hormónu estradiolu potrebovali 80 000 prasačích vaječníkov. Súbežne prebiehal aj výskum hormónu žltého telieska (progesterónu). Objav útlmu ovulácie týmto hormónom patril medzi veľké objavy 20. storočia. Za historický zlom možno považovať skutočnosť, že objavili možnosť získať potrebnú hormonálnu substanciu z rastlinných zdrojov. Prvá antikoncepčná tabletka uzrela svetlo sveta v roku 1960. Prvý krát sa objavila antikoncepčná metóda, ktorej spoľahlivosť v tom období bola zhruba 98%. Množstvo estrogénu, ktoré sa nachádzalo v pilulkách bolo príliš vysoké a žena preto trpeli celou radou nežiaducich účinkov. Spočiatku to bol zápal žíl, neskôr migréna a žltačka. Preto v roku 1969 výbor pre bezpečnosť v lekárstve vo Veľkej Británii nariadil predpisovať orálnu antikoncepciu s obsahom estrogénov maximálne 50 mg v jednej pilulke, pretože užívanie vyšších dávok zapríčiňovalo vznik predovšetkým tromboembolizmu a následne smrteľné poškodenie srdca.

V dnešnom období sa začali kondómy vyrábať z latexu, tak ako ich poznáme v dnešnej podobe.Mechanické druhy antikoncepcie. Do povedomia sa opäť dostáva vnútromaternicové teliesko. Najčastejšie boli v tvare krúžku. Vyrábali sa zo zlatého alebo strieborného drôtika. Antikoncepčný účinok bol dokonalý, a preto sa problém s reguláciou plodnosti zdal elegantne vyriešený. Začali sa každej žene, ktorá si o to požiadala telieska zavádzať, bez toho, aby lekár zvážil, či daná antikoncepčná metóda je pre konkrétnu ženu vhodná alebo nie. Hygienické návyky v tom období neboli na veľmi dobrej úrovni, preto nebolo nič nezvyčajné, ak sa infekcia zaviedla až do maternice. Rozvoj priemyslu a používanie umelých hmôt v 60. rokoch 20. storočia opäť umožnil rozkvetu tejto metódy. V takejto podobe vnútromaternicové telieska poznáme aj dnes. Umelá hmota teliesku zabezpečuje tzv. tvarovú pamäť, čo znamená, že teliesko aj po zavedení do maternice si zachováva svoj tvar a veľkosť. Niektoré typy teliesok okrem umelej hmoty obsahujú aj kov, hlavne meď, iné majú v sebe malé množstvo hormónov, ktoré sa postupne uvoľňujú do organizmu a tým zabezpečujú antikoncepčnú účinnosť.

Použitá literatúra

  • 4000 let antikoncepce, MUDr. Radim Uzel, CSc., Praha 2003
  • História Medicíny, Nancy Duinová, Dr. Jenny Sutcliffová