Pôrod môjho prvorodeného syna!

My sme mali dohodnutého lekára na pôrod, ktorý stanovil termín 22.9, avšak odišiel na dovolenku a vtedy sa to stalo. Plodová voda odtiekla v sobotu 5.9 ráno o pol piatej, v nemocnici sme boli okolo 7 hodine. Okrem toho aj epidurálku a prítomnosť manžela pri pôrode sme mali zabezpečenú. Spolu cca 9 tis. Prvé vyšetrenie manželka absolvovala najneskôr o 8 hod. Potom ju odložili na izbu tzv. čakačku, v tej dobe mal službu iný lekár. Boli sme za ním a opýtali sa čo ďalej, povedal že treba čakať kým prídu kontrakcie a ak neprídu do 24 hodín tak pôrod vyvolajú, iné nám neostávalo len súhlasiť. Celý deň žena ležala na posteli bez plodovej vody, ja som bol doobeda s ňou a prišiel som až večer. Počas dňa boli prijaté na izbu ďalšie 2 pacientky, jednej podali večer tabletu či čípok a porodila v nedeľu ráno o 5 -tej. V izbe bol prístroj (starý min. dvadsať ročný), ktorým monitorovali na striedačku všetkým čakateľkám plod a kontrakcie. Sestry, ktoré mali službu boli v pohode. Upresním služby sa menia ráno o 7:00 a večer o 19:00. Večer som išiel domov a skočil za PC, aby som naštudoval, čo a ako, vtedy som pochopil, že ich postupy nie sú správne, však pri vyšetrení jej neurobili ani ultrazvuk, aby vedeli ako leží plod, poprípade či nemá šnúru okolo krku a pod. Tu je postup čo sa má robiť: http://www.levret.cz/texty/casopisy/mb/2004_3/mechurova.php prečítajte si ho všetci a darujem ho všetkým pôrodným lekárom, aby prehodnotili postupy a taktiež aj Tím vyšším nech sa zobudia. Totižto problém je v tom, že čím dlhšie sa nechá žena bez plodovej vody stúpa riziko cisárskeho rezu. No tak som si povedal paráda, zase niečo zanedbali. V nedeľu ráno s vytlačeným postupom z internetu, som prišiel do nemocnice a chcel som ho natlačiť lekárovi do ruky, samozrejme celú noc som od stresu nespal a žena taktiež nie. Hovorila mi, že malá nejaké opakované bolesti – kŕče brucha, aj to hovorila sestričkám, avšak kývli rukou a povedali, že prístroje nič nehlásia, žiadne kontrakcie nie sú. Či to bola pravda netuším, ale to bola už nočná iná smena. Ráno sa služba mení, takže ten lekár tam už nebol a preto som sa nestihol "poďakovať", že nechali ženu napospas osudu. Službu prevzal primár, za ktorým som išiel s matkou a od prvej komunikácie arogantne útočil, že čo chceme a čo môže pre nás robiť, čo ja chcem riešiť, že oni to idú riešiť, len som sa v šoku prizeral a povedal, že mám strach pretože za posledných pár mesiacov tu boli tri úmrtia. On na to, že môžeme ísť trebárs do Ruži.. (po tom všetkom ?) - tomu sa hovorí profesionálny prístup. A tie prípady sa riešia a bude o tom bude spísaná správa (hahaha), smejem sa v duchu, aká správa, keď do teraz nič a nič ani nebude, tu je ďalšia potupa ľudskej existencie, ochrany života. Bola tam aj moja matka a na to povedala, že tak čo chcú teraz robiť. On na to, že ide na vyvolávačku keďže kontrakcie nezačali a nebola dostatočne otvorená možno na dva cm. Po chvíli žene dali klistír, (ešte mi spomenula, že sestra kričala na ňu "nie že oserete záchod". To bola hrozná služba sestier smola, ráno ma vykopávala jedna sestra a hulákala, a že tu nemám čo robiť a pod. Robila proste cirkus. Nevedela pochopiť, že ide o dva životy, hlavne, že si robí svoju zodpovednú prácu bez tušenia čo je vo veci. Okolo 8 ráno išla manželka na pôrodný sál, dali jej oxytocín a ja pri nej som pozoroval, čo sa bude diať, (v duchu som sa modlil, zároveň som chcel mať všetko pod kontrolou) Primár delegoval pôrod na iného lekára, ktorý povedal že o 12 nás tam nechce vidieť. Hm, fajn, budeme radi, avšak... Pozeral som na prístroj, ktorý zaznamenáva srdcovú činnosť dieťaťa a kontrakcie, začali prvé sťahy, lekár prišiel povedal, že mali postupne narastať, potom tam bola pár krát sestra kontrolovať situáciu. Pri druhom podaní oxytocínu, pretože kontrakcie akosi neboli dostatočne silné som si všimol, že prístroj nezaznamenával srdce dieťaťa, jednoducho vypadávalo, oznámil som to sestre, sestra zavolala lekára, lekár povedal, že malému to nerobí dobre, navrhol ešte tretí pokus a potom cisársky, ja som sa na to nemohol pozerať a povedal som, že "nech už ich netrápi". A nech už letia na cisársky rez (bolo ma vypočuté), tak sa išlo na sekciu. Manželku previezli na operačku. Ešte som videl ako bezduchý primár prebehol bledý chodbou na operačku, mal strach z toho čo ho som sa obával. Bolo 9:30 a počuli sme plač môjho syna - narodil sa! Bol chvalabohu v poriadku zdravý, s.c. dopadla chvala bohu dobre, vážil 2700gr. Personál bol tiež už šťastný. Avšak... Asi po dvoch mesiacoch sme náhodou zistili, že malý mal pupočnú šnúru okolo krku, bolo to napísané po latinsky na prepúšťacej správe. Čo k tomu dodať, nikto nám to dodnes ani nepošuškal do ucha. Asi viete prečo, v prípade, že by sa naďalej vyvolával nasilu pôrod mohlo to dopadnúť viac ako katastrofálne, ach tie postupy!!! Smiešne mi je, že ja obyčajný laik musím kontrolovať postupy istých lekárov, alebo radšej im slepo dôverovať? Dôverujem Bohu, on ma presviedča neustále.... Toto bol príbeh narodenia môjho synka. Počul som všelijaké iné príbehy, dieťa sa nadýchalo plodovej vody - bolo modré a museli ho resuscitovať, to sa stalo o deň neskôr a horšie o tom nebudem písať, to sa človek dozvie. Ústne. Ešte jedna vec k prvorodičkám sa správajú čo je že vraj všeobecne známe úplne inak. Tvrdo ako na vojne, preto to majú prvorodičky ešte to o čosi ťažšie! Na záver toľko, slovenské zdravotníctvo podľa posledných hodnotení bolo zo 30 miest na 28, čo naozaj vyvoláva absolútnu nedôveru, pozrite sa na tie nemocnice v akom sú stave viac tu http://www.aktuality.sk/clanok/146551/hanba-mame-sieste-najhorsie-zdravotnictvo/ http://aktualne.centrum.sk/zdravie/zdravie-a-politika/clanek.phtml?id=1191679&tro6469_0_1 a sú toho plné noviny a web. Pýtam sa: "Ktorú nemocnicu postavili po roku 1989 ?" A koľko ich zatvorili - zlikvidovali ? Vláda a Ministerstvo zdravotníctva nech sa konečne zobudí a poskytne budúcim mamičkám dôkladnú starostlivosť a istotu pri narodení človeka. Alebo je pre nich - "zodpovedných" nový ľudský život ľahostajný? Ak im je ľahostajný, prečo sú tam, to je ako keby matka z nedbanlivosti ubližovala dieťaťu a to nie je trestné ? Kde sú normy a zákony a spravodlivosť? Na koho sa máme spoľahnúť ak chce žena splniť svoju rodičovskú rolu a dať život pre svet, pre štát? Mimochodom by som chcel vidieť, štatistiky pôrodné neviete kde sa dajú zohnať? Tento príbeh s happyendom, má otvoriť oči všetkým, ktorí chcú vidieť. A dať silu budúcim mamičkám a otcom, aby sa modlili o zmilovanie a boží zázrak k vytúženému narodeniu nového života. Má posilniť rodičov a blízkych, aby sa viac a viac informovali a dôkladne zmapovali možnosti pri pôrode. Netreba sa dať odkopnúť, to bežne robia, chcú Vás ponížiť "aj tak tomu nerozumiete", no buďťe silní! A možno raz sa niečo zmení k lepšiemu!