Aj ja som šla na interrupciu!

Rozhodla som sa Vám napísať môj príbeh. Všetko sa to odohralo pred pol rokom bolo to presne 28 augusta živo si na to pamätám. Odvtedy neprejde deň, noc, hodina alebo minúta aby som nemyslela na môjho anjelika a nevyšla mi slza za mojim anjelikom. Nedokazem sa radovat zo života, neviem sa starat o moje deti, stava sa zo mňa troska. Prežila som interupciu. Toto je moj príbeh: Ked som ostala tehotna, bola som stastna, nikdy by ma nenapadlo, ze mne sa take nieco moze stat. Ach uz teraz zase plačem prečo? Stále si kladiem tieto otazky? Ale stalo sa. Moj manzel tym nadseny nebol, kedze mame doma dve deti, tak bol toho nazoru, ze dve deti nam stacia, a ze je tazka doba, a tym, ze som bola stale sama som nejako zacala pocitovat uzkost. Tak ani sama neviem ako v tom ziali a smutnku prislo k slovku interupcia. A uz to vsetko slo. Manzel somnou vsetko vybavil, predoperacne, aj ma tam viezol do nemocnice, strasne som plakala, tak veeeelmi som chcela pocut, aby mi povedal nieeeeeeeeeee neurob to ved si silna ty to dokazes nedovolim ti to a preco mi iba povedal, ze ja to bude dobre a odisiel? Boze ako ho nenavidim a zaroven nenavidim ani seba, strasne to boli, tak to boli, len nieje na to lieku, tak strasne stale placem, ze uz nevladzem ani zit. Moj zivot pre mna stratil zmysel. Moje manzelstvo sa rozpada. Jedine co pocuvam, je aby som navstivila psychiatra. Ja? Preco som ho nenavstivila pred tym zakrokom. Prosim svojho anjelika aby sa mi vratil spat, do mojho bruska strasne ho o to prosim ale on ma nepocuva, viete aka je to bolest? Neprajem nikomu prezit. Stale sa hovorit, vsetko zle, je na nieco dobre? Naco bolo toto dobre? Naco? Viem, jedno, mam 11 rocnu dcerku, ale nikdy jej to nedovolim nikdy radsej nech mi vycita preco som jej to zakazala ako mi ma vycitat preco som jej to dovolila. Mne nepomohol nik nik ma nepodrzal ani teraz borim sa sama uplne sama v tom ziali a verim, ze raz este budem mat dietatko, to jedine ma drzi nad vodou, a ze sa mi vrati v podobe mojho anjelika ktory je v nebi a ktoremu kazdy vecer prajem dobru noc a prosim nech mi odpusti. Teraz ked ma vidi moj manzel trpiet tak mu to je luto, ale stale vravi, ze on mi nedokaze pomoct nie nedokaze, on mi nedokazal ani vtedy ked som to najviac potrebovala. preco som nebola silnejsia? Stale len to slovicko preco? Preco? Viem, ze cas sa vratit neda, dala by som vsetko zato uplne vsetko aby som stotinku sekundy mohla vratit zial neda sa a stale o to prosim, ale nik ma nepocuje. Viete ja sa nedokazem ani s detmi hrat, ked sa s nimi hram, tak aj to si vycitam, ze moj anjelik je tam a jemu som nedala sancu aby sa somnou takto hral ach boze ja uz nevladzem ani zit viete ako trpim? Nie to nevie nik. jediny kto mi moze pomoct je moj anjelik aby sa mi vratil. Nič ine moj zial uz nikdy do konca zivota nezmierni. Bojim sa dna mojho terminu porodu ako ho zvladnem toho sa velmi bojim, ze to ani nezvladnem, kupim mu kyticku a plysove psika alebo medvedika a pojdem za mojou starkou a tam ho polozim, lebo ta mi ho ochranuje ja to viem, ta jedina by to nikdy nedovolila bola silno veriaca. Odpustite ak je tu vela chyb strasne placem. Neviem aky bude moj zivot dalej ale viem, ze toto bola najvacsia chyba v mojom zivote a znicilo mi to zivot moj zivot uz nikdy nebude naplneny a plnohodnoty, pretoze som prisla o moje dietatko ja som ho zabila a nikdy sa s tym nevyrovnam. Budem trpiet do konca svojho zivota. Strasnu bolest na dusi a na srdci mam a ta nikdy neutichne ta je taka silna a cim dalej sa stupnuje. Dakujem, ze som sa vam mohla vyspovedat. Vzdy ked pisem tieto riadky, tak placem, ale zaroven sa mi aspon na chvilocku ulavi. Nemam nikho s kym by som sa porozpravala nikho. Manzela toho to nezaujima ten vravi co bolo bolo, ale pre mna to bolo a je moje dieta pre neho asi nie a preto nemam nikoho za kym ist. Este raz dakujem ze som Vam mohla napiat par riadkov mojich pocitov