Vraj najlepšia kamarátka?

Rada by som aj ja prispela do tejto rubriky svojou skúsenosťou a zároveň sklamaním. Týka sa to mňa a mojej bývalej „ najlepšej priateľky“, aspoň donedávna som ju za svoju kamarátku považovala. Poznali sme sa ešte z lavíc strednej školy a skutočne sme trávili spolu more času. Navštevovali sme sa aj počas školského roku, ba dokonca sme sa spoločne učili na maturitu. Bolo to fajn, aj keď musím priznať, že už aj počas štúdia na gymnáziu ma pár krát odkopla pre niekoho zaujímavejšieho, ale potom, keď ju ten ošiaľ opustil, opäť sa vrátila ku mne. Ja som proste človek, ktorý dáva niekoľko šancí a nie len dve. Takže po dlhých rozhovoroch, ktoré samozrejme nasledovali, som jej odpustila a opäť sme boli známa super dvojka. Vždy som jej bola k dispozícii, keď potrebovala pomoc. Teraz keď si na to tak spomeniem, tak vlastne väčšinou, keď sa ozvala, tak potrebovala s niečím pomôcť. Keď bolo všetko ok, alebo keď sa jej proste nechcelo, alebo nemala jednoducho čas, tak sa neozývala, neodpovedala na sms-ky a ani neodpisovala na maily. Telefonátov ubúdalo a ak sme náhodou na seba na skype natrafili, tak bol z jej strany hovor veľmi strohý, formálny, akoby to rozprávala niekomu úplne cudziemu. Časom som už aj ja strácala potrebu sa jej s niečím zveriť a nemala som už potrebu jej volať, či písať. Raz v lete sme sa ale presto všetko dohodli, že sa stretneme, ale mne do toho niečo vážne prišlo, tak som stretnutie zrušila. Po prvý krát som zrušila niečo ja! Ona mohla, ja asi nie! Odvtedy sa neozvala, až raz večer po pár mesiacoch, čo nereagovala ani na môj mail, zavolala. Potešilo ma to, že volá, ale v telefóne som počula len strohý hlas, ktorý chcel radu od môjho priateľa. Ani sa neopýtala ako sa mám!?! Hovor som predala priateľovi, vybavila, čo chcela a bolo. To bola asi posledná kvapka, kedy som po toľkých rokoch pochopila, že toto si skutoční priatelia nerobia. Neviem, čo som robila zle, prečo to takto všetko muselo skončiť. Ešte stále ma to trochu trápi, ale našťastie som vo svojom živote stretla plno fajn ľudí, ktorých mám rada, a ktorí mi vynahradzujú to, čo som nemala v tomto „ tzv. priateľstve“. Ešte by som chcela prostredníctvom tohto príbehu nechať pre dotyčnú odkaz. „ Ak sa v tomto príbehu nájdeš, tak vedz, že z mojej strany bolo všetko úprimné. Maj krásny život! Ahoj, Tvoja kamarátka (najlepšia)“.